Deviatnik k Don Boscovi
Tento deviatnik chce byť priestorom pre pokojnú modlitbu a uvažovanie počas deviatich
dní a môže sa cez don Bosca dotknúť Tvojho života... Zároveň môže byť pre Teba prameňom
mnohých milostí i naplnením Tvojich úmyslov... To ti prajeme, saleziáni na Trnávke
Priebeh
- Deviatnik bude prebiehať počas sv. omší od piatku 25.1. do 2.2, pričom denne jedna
z nich (večerná) bude naviac animovaná nejakou určenou skupinou.
- Obsahom jednotlivých dní budú listy don Bosca, na každý deň jeden. Nimi sa budeme
zaoberať počas sv. omše.
- Skupiny obohatia sv. omšu prečítaním listu, prosbami a obetným darom k danej téme,
ktorý prinesú. Po sv. prijímaní bude modlitba a pieseň k don Boscovi, ktorú si skupina
pripraví.
- Ak vám nevyjde čas na sv. omšu, je možné robiť si deviatnik súkromne, listy s modlitbou
na každý deň budú k dispozícii na prečítanie pri vstupe do kostola, v oratku na
nástenke i na webe.
- Každý list nás pozýva ku konkrétnemu postoju, skutku, ktorým sa môžeme inšpirovať
v našom snažení.
- Nezabudnite na úmysel, na ktorý sa chcete modliť tento deviatnik.
Modlitba k sv. Don Boscovi
Svätý Ján Bosco, otec a učiteľ mládeže, ty si toľko pracoval pre spásu duší; buď
nám vodcom, aby sme hľadali svoje duševné dobro a spásu blížneho. Pomáhaj nám plniť
si dobre svoje povinnosti, premáhať náruživosti a ľudské ohľady. Nauč nás milovať
Sviatostného Spasiteľa, Pannu Máriu Pomocnicu a Svätého otca, rímskeho pápeža. Vypros
nám šťastnú hodinu smrti, aby sme prišli k tebe do neba. Amen.
1.deň (piatok) - list o modlitbe
„Boh našich otcov ťa predurčil, aby si poznal jeho vôľu, videl Spravodlivého a počul
hlas z jeho úst.“ (Sk 22,14)
San Ignazio 23.júl 1861 (č.41)
Moji milí chlapci, moji milí synovia,
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je stále s nami!
Iba niekoľko dní žijem vzdialený od vás, moji milovaní synovia, a zdá sa mi, akoby
prešlo niekoľko mesiacov. Vy ste skutočne mojou radosťou a mojím potešením. Tieto
dve veci mi chýbajú, keď som ďaleko od vás. Don Alasonatti mi napísal, že ste sa
za mňa modlili, za čo vám veľmi ďakujem. Ja som tiež – pri každej rannej sv. omši
– obetoval vaše duše Pánovi. Musím vám však povedať, že väčšinu času som strávil
v myšlienkach na vás a zaoberal sa vo všeobecnosti, ale aj do detailov tým, čo robíte
a na čo myslíte. Keď sa k vám vrátim, budem sa osobne rozprávať s každým o veciach,
ktoré sú žiaľ vážne. Pokiaľ ide o všeobecné záležitosti, ja som veľmi spokojný a
môžete byť aj vy. Ale jedno, a to je veľmi dôležité, treba zmeniť: Modlíte sa príliš
rýchlo! Ak sa mi chcete zavďačiť, urobiť radosť Pánovi a pomôcť svojej duši, usilujte
sa modliť tak, že budete jednotlivé slová od seba oddeľovať a jasne vyslovovať.
Chlapci moji milovaní, toto vám navrhujem a vrúcne túžim, aby to tak bolo, keď sa
vrátim domov. O tri dni budem medzi vami a s Božou pomocou dúfam, že vám budem môcť
porozprávať, čo som videl, čítal a počul. Nech vás všetkých Boh obdarí zdravím a
milosťami a nech vám pomôže vytvárať jedno srdce a jednu dušu, aby sme Ho mohli
milovať a slúžiť Mu po všetky dni svojho života. Nech sa tak stane!
Váš láskavý priateľ
kňaz Ján Bosco.
Námet pre dnešný deň: Dni rýchlo plynú, čas niekedy neostáva ani na modlitbu. A
ak, tak to vieme rýchlo odbaviť. Skús si dnes nájsť čas na pokojnú modlitbu, kde
sa nebudeš ponáhľať a stráviš niekoľko chvíľ s Bohom. Môžeš využiť rôzne druhy modlitby.
2. deň (sobota) – list o mariánskej úcte
„Smútili, plakali a postili sa až do večera za Saulom a za jeho synom Jonatanom,
za Pánovým ľudom a za domom Izraela...“ (2Sam 1,4)
Svätyňa v Orope (Biella) 6.augusta 1863 (č.54)
Drahí synovia študenti,
Keby ste sa ocitli na tomto vrchu, iste by ste boli dojatí. Je tu veľká budova,
uprostred ktorej sa nachádza pekný kostol, známy ako svätyňa v Orope. Chodí sem
veľmi veľa ľudí. Jeden sa príde poďakovať Panne Márii za prijaté milosti, druhý
prosí, aby bol zbavený duchovného alebo telesného zla. Ďalší ju prosí, aby mu pomáhala
vytrvať v dobrom, iný zase o dobrú smrť. Sú tu mladí i starí, bohatí i chudobní,
sedliaci aj páni, rytieri, grófi, markízi, remeselníci, obchodníci, muži, ženy a
študenti z rôznych vrstiev. V hojnom počte pristupujú k svätej spovedi a k sv. prijímaniu
a potom sa modlia pri nohách nádhernej sochy Najsvätejšej Panny, aby si vyprosovali
pomoc z neba. Ale moje srdce bolo uprostred týchto ľudí smutné. Prečo? Pretože som
nevidel svojich drahých mladých študentov. Ach! Áno, prečo tu nemôžem mať svojich
synov, všetkých ich priviesť k nohám Panny Márie, obetovať jej ich, zveriť ich pod
jej silnú ochranu, urobiť z nich svätých? Aby som potešil svoje srdce, zastavil
som sa pri jej milostivom oltári a sľúbil som jej, že keď prídem do Turína, urobím
všetko pre to, aby som mohol vštepiť do vašich sŕdc úctu k nej. A kým som jej vás
odporúčal, prosil som o tieto mimoriadne milosti. „Panna Mária,“ povedal som jej,
„požehnaj celý náš dom, vzdiaľ zo sŕdc našich mladíkov každý tieň hriechu. Buď vodkyňou
našich študentov, buď pre nich Stolcom opravdivej múdrosti. Nech sú všetci tvoji,
navždy tvoji, maj ich stále za svojich synov a navždy ich zachovaj ako svojich ctiteľov.“
Som presvedčený, že ma svätá Panna vypočula a dúfam, že mi pomôžete odpovedať na
jej hlas a na milosti Pána. Nech Svätá Panna žehná mňa, všetkých kňazov, klerikov
aj tých, čo sa namáhajú pre náš dom; nech žehná vás všetkých. Nech nám z neba pomáha
a my sa budeme usilovať, aby sme si zaslúžili jej svätú ochranu v živote i v hodinu
smrti. Nech sa tak stane!
Láskavý priateľ v Ježišovi Kristovi
kňaz Ján Bosco
Námet pre dnešný deň: Urobím dnes konkrétny krok, aby som vyjadril svoju úctu k
Márii...
3.deň (nedeľa, nedeľa saleziánskych misií) – list o misiách
V Turíne 12. januára 1876
Moji drahí synovia v Ježišovi Kristovi,
cítim povinnosť pohovoriť si s vami o veciach, ktoré môžu slúžiť na väčšiu Božiu
slávu a byť na úžitok našej spoločnosti. Za všetko vzdávajme vďaky Pánovi, z ktorého
dobroty a milosrdenstva pramení to málo dobra, ktoré sa medzi nami koná. V minulom
roku sme otvorili viaceré nové domy; iné otvoríme počas roka 1876. Personál rastie
počtom i schopnosťami a len čo je niekto pripravený prevziať nejakú úlohu, Božia
Prozreteľnosť mu hneď dáva možnosť pridať sa k dielu. Ako však odpovieme na žiadosti
otvoriť toľké domy v rôznych kútoch sveta? V mnohých mestách Talianska, Francúzska,
Anglicka, Severnej, Strednej a Južnej Ameriky, zvlášť v Brazílii, Argentíne, Alžírsku,
Nigérii, Egypte, Palestíne, Indii, Japonsku, Číne a Austrálii sú milióny a milióny
ľudí doteraz pochovaných v temnotách omylu: Dvíhajú svoj hlas k nebu na pokraji
zatratenia. Volajú: „Pane, pošli nám robotníkov evanjelia, ktorí by nám priniesli
svetlo pravdy a ukázali cestu, ktorá vedie k záchrane!“ Mnohí naši saleziáni, ako
dobre viete, už reagovali na tieto dojímavé volania a odišli do Argentíny, aby mohli
pracovať medzi divokými kmeňmi Patagónie. Zo všetkých listov, ktoré píšu z ciest
a misijných miest, zaznieva tá istá prosba: „Pošlite, pošlite robotníkov!“ Medziiným
hovoria, že napríklad v Brazílskej arcidiecéze so sídlom v Rio de Janeiro, ktoré
má dva milióny obyvateľov, je veľmi málo kňazov a iba päť bohoslovcov v seminári.
Moji drahí, s bolesťou uvažujem nad bohatou žatvou vo všetkých častiach sveta, ktorú
sme nútení nechať tak, pretože je nedostatok robotníkov. Nestrácajme však ducha
a už teraz sa seriózne usilujme prácou, modlitbou a čnosťami pripraviť pre Ježiša
Krista nové sily. Môžeme to urobiť predovšetkým starostlivosťou o nové povolania.
Ak to bude nevyhnutné, časom ponúkneme aj seba ako obetu, ktorú Boh bude od nás
žiadať pre našu spásu a pre spásu iných. Aby sme mohli vychovávať k povolaniam odporúčam
vám nech sa v každom dome všetci maximálne usilujú podporovať malé spoločenstvá.
Nech sa nik nebojí o nich hovoriť, odporúčať ich, vysvetľovať ich zmysel, pôvod
a dobrá, ktoré z nich môžu plynúť. Myslím si, že tieto spoločenstvá môžem nazvať
kľúčom k viere, školou mravnosti a zdrojom nových povolaní. V tomto presvedčení
a s nádejou, že sa čoskoro budem môcť s vami stretnúť, prosím Boha, aby vás všetkých
požehnal a doprial vám trvalé zdravie a vzácny dar vytrvalosti v dobrom. Nakoniec
sa modlite aj za mňa. Vždy budem v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi,
váš láskavý priateľ
kňaz Ján Bosco
Námet pre dnešný deň: Čo by som mohol urobiť dnes pre spoločenstvo, kam patrím,
alebo pre niekoho z jeho členov?
4.deň (pondelok) - list o vzťahoch
„Ak sa kráľovstvo vnútorne rozdelí, také kráľovstvo nemôže obstáť, a ak sa dom vnútorne
rozbije, taký dom nebude môcť obstáť.“(Mk 3,24)
V Alassiu 7. marca 1876 (č.85)
Môj drahý don Tomatis,
Dostal som Tvoje správy a veľmi ma potešilo, že si pricestoval a že máš chuť do
práce. Aj naďalej v tom vytrvaj! Svojím listom z Varazzy si mi dal najavo, že nevychádzaš
s jedným spolubratom. List zanechal zlý dojem, a to preto, že sa čítal verejne Drahý
Tomatis, daj na moje slová: misionár musí byť pripravený dať aj život za väčšiu
Božiu slávu. Nemal by si teda zniesť trochu antipatie voči spolubratovi, aj keby
mal veľké chyby? Počúvaj, čo hovorí svätý Pavol:,, Neste si navzájom bremená, a
tak naplníte Kristov zákon.″ ,, Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, všetko vydrží.″
,,Kto sa nestará o svojich, najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci.″
Poteš ma teda, môj drahý Tomatis žiada Ťa o to don Bosco. Vynasnaž sa, aby sa Molinari
stal Tvojím priateľom, a ak ho nemôžeš mať rád pre jeho chyby, miluj ho z lásky
k Pánu Bohu, miluj ho z lásky ku mne! Urobíš to? Veď ja som s Tebou spokojný a každé
ráno pri svätej omši odporúčam Tvoju dušu a Tvoje námahy Pánovi. Nezabudni na preklad
aritmetiky, pridaj tam aj miery a váhy od R. Argentinu. Odkáž zaslúžilému pánu doktorovi
Ceccarellimu, že som ešte nedostal katechizmus z jeho diecézy a že by som ho chcel
mať. Myslím na ten malý, aby som mohol začleniť modlitby do knihy Vystrojený mladík.
Nech Ťa Boh požehná, drahý Tomatis! Nezabudni sa za mňa pomodliť. Vždy budem v Ježišovi
Kristovi tvoj láskavý priateľ
kňaz Ján Bosco
Námet pre dnešný deň: Ktorý zo vzťahov s druhými by som mohol napraviť, alebo vylepšiť?
Čo dnes pre to urobím?
5.deň (utorok) – list o troch želaniach don Bosca
„Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra i matka.“ (Mk 3,35)
V Turíne, 5.januára 1875 (č.79)
Mojim drahým synom, direktorom, asistentom, prefektom, katechétom, žiakom a ďalším
z kolégia v Lanze!
Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je vždy s nami. Amen.
Doteraz som vás nemohol navštíviť a uspokojiť tak živú túžbu svojho srdca. Nedovolila
mi to nepretržitá reťaz komplikovaných problémov a malé starosti so zdravím. Chcem
vám povedať niečo, čomu možno ťažko uveríte: myslím na Vás viac ráz počas dňa a
každý deň vás osobitným spôsobom odporúčam Pánovi. Vy mi tiež jasne dávate najavo,
že na mňa pamätáte. S akým potešením som čítal vaše pozdravy! S akou radosťou som
čítal meno a priezvisko každého žiaka v každej triede, od prvého až po posledného
obyvateľa kolégia! Zdalo sa mi, že som medzi vami a v duchu som si viackrát hovoril:
Nech žijú moji synovia v Lanze! Z celého srdca vám ďakujem za kresťanské priania,
ktoré ste mi poslali a prosím Pána Boha, aby ich rozmnožil na vás a na všetkých
vašich príbuzných a priateľov. Áno, nech vás Boh všetkých zachová šťastných dlhé
roky života! Keby ste chceli počuť nejaké osobitné želanie, tak vám z neba vyprosujem
a prajem zdravie, štúdium a mravnosť.
Zdravie. Je to vzácny dar z neba, chráňte si ho. Vyhýbajte sa nemiernosti, prílišnému
poteniu a únave, náhlym zmenám tepla a zimy. To sú zvyčajné príčiny chorôb.
Štúdium. Ste v kolégiu, aby ste nadobudli poznatky, ktorými si môžete časom zarábať
na chlieb. Čímkoľvek by ste boli a čokoľvek by ste v živote robili, musíte pracovať
tak, aby ste si dokázali čestne zarobiť na živobytie, aj keby vám chýbalo rodinné
zázemie a dedičstvo. Nech o vás nikto nebude môcť povedať, že žijete z práce iných.
Mravnosť. To, čo spája zdravie a štúdium, základ, na ktorom stoja, je mravnosť.
Je to tak, drahí synovia, je to veľká pravda. Ak si zachováte dobré mravné správanie,
bude sa Vám dariť v štúdiu, budete zdraví a Vaši predstavení, kamaráti, priatelia,
krajania Vás budú mať radi. Dokonca Vás budú mať radi a budú si Vás vážiť aj tí,
čo sú zlí. Všetci Vás budú chváliť, budú Vám vychádzať v ústrety a budú sa pretekať,
aby Vás mali medzi sebou. Pozrite sa na tých, čo sú nemravní. Aké hrozné! Sú leniví
a nezaslúžia si iné pomenovanie než hlupáci: rozprávajú škaredo a vyvolávajú pohoršenie,
preto sa im treba vyhýbať. Ak sú takí aj v kolégiu, nech majú voči nim všetci odpor
a v ten šťastný deň, keď odídu domov, nech sa spieva Te Deum. A doma? Čaká ich totálne
pohŕdanie. Rodina a vlasť ich budú vyhýbať. A ich duša? Po celý život sú nešťastní
– keďže rozsievali iba zlo, v prípade smrti zozbierajú iba zlé ovocie. Teda odvahu,
moji drahí synovia! Usilujte sa hľadať, zachovať a podporovať tri veľké poklady:
zdravie, štúdium a mravnosť. Ešte niečo. Počúvam hlas, ktorý prichádza zďaleka a
kričí: ,,Synovia, žiaci z Lanza, príďte nás zachrániť!″ Je to hlas mnohých duší
čakajúcich na dobročinnú ruku, ktorá by ich odvrátila od priepasti zatratenia a
zaviedla na cestu spásy. Hovorím Vám to preto, že mnohí z Vás sú povolaní do duchovného
stavu, povolaní získavať duše. Pamätajte na slová svätého Augustína: Ak si zachránil
jednu dušu, postaral si sa o svoju spásu.
A napokon, synovia moji, odporúčam do Vašich modlitieb Vášho direktora. Viem, že
sa zdravotne necíti dobre. Modlite sa za neho, potešte ho svojím dobrým správaním,
vždy mu prajte dobro, nekonečne mu dôverujte. Jeho to veľmi poteší a Vám to osoží.
Uisťujem Vás, že každý deň odporúčam Bohu pri svätej omši. Prosím Vás o modlitby,
aby sa nestalo, že kým iných napomínam, aby som ich zachránil, stratím svoju úbohú
dušu. Nech Vás všetkých žehná Boh! Zostávajte v Ježišovi Kristovi
Váš láskavý priateľ
kňaz Ján Bosco
Námet pre dnešný deň: Ktoré z troch želaní don Bosca sa ma najviac dotýka a dnes
by sa mohlo naplniť?
6.deň (streda) - list o šírení dobrých kníh
„Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú,
druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“ (Mk 4,1-20)
V Turíne 18.marca 1885 (č.99)
Drahí synovia v Ježišovi Kristovi,
Keďže vás osobne nemôžem všetkých navštíviť, prichádzam k vám prostredníctvom tohto
listu. Keďže vás každý deň túžim vidieť, ako rastiete v horlivosti a v zásluhách
pred Božím pohľadom, z času na čas vám poradím prostriedky, ktoré ja pokladám za
najlepšie, aby vaša služba prinášala čoraz viac ovocia. Jedným z tých, ktoré vám
vrúcne odporúčam pre Božiu slávu a zdravie duší, je rozširovanie dobrých kníh. Neváham
nazvať tento prostriedok božským, pretože Boh si ním poslúžil, aby znovuzrodil človeka.
Sú to ním inšpirované knihy, ktoré priniesli celému svetu správne učenie. On chcel,
aby vo všetkých mestách a osadách Palestíny boli ich kópie a aby sa z nich každú
sobotu čítalo pri náboženských zhromaždeniach. Spočiatku boli tieto knihy dedičstvom
iba židovského národa, ale keď židovské kmene boli vyhnané do Sýrie a Babylonu,
Sv. Písmo bolo preložené do sýrskochaldejčiny a tak ho celá stredná Ázia mala vo
vlastnom jazyku. Keď sa vlády ujali Gréci, Židia sa rozišli do celého sveta a s
nimi sa rozšírili aj knihy sv. Písma. Sedemdesiat prekladateľov sv. Písma obohatilo
svetové knižnice pohanských národov, takže rečníci, básnici a filozofi tých čias
čerpali nemálo právd z Biblie. Boh v podstate so svojimi inšpirovanými knihami pripravoval
svet na príchod Spasiteľa. Teraz sme na rade my, aby sme napodobňovali príklad nebeského
Otca. Dobré knihy, rozšírené medzi ľudom, sú jedným z prostriedkov, ktorým možno
udržať Spasiteľovo kráľovstvo v mnohých dušiach. Myšlienky a mravná hodnota katolíckej
knihy majú svoj prameň v apoštolských knihách a v tradícii. Sú o to potrebnejšie,
o čo viac súčasná bezbožnosť a nemorálnosť používa túto zbraň, aby ničila ovčinec
Ježiša Krista a tak uviedla do zatratenia neobozretných a neposlušných. Klin treba
vybiť klinom. Nezabúdajte, že hoci kniha nemá takú vnútornú silu ako živé slovo,
v určitých okolnostiach má aj výhody. Dobrá kniha vojde aj do domu, kde nemôže vojsť
kňaz. Dokonca ju tolerujú aj zlí – ako pamiatku alebo ako dar. Keď ju predstavia,
nezačervená sa, keď ju zanedbávajú, neznepokojí sa, ako čítaná pokojne učí pravde,
ako opovrhovaná sa nesťažuje. Spôsobuje výčitky svedomia a tie niekedy vzbudia túžbu
spoznať pravdu, ktorú je ona vždy ochotná učiť. Niekedy kniha zostáva na stole alebo
v knižnici zapadnutá prachom. Nikto na ňu nemyslí. Prichádza však aj hodina samoty
alebo smútku, bolesti alebo nudy, potreba rozptýlenia alebo úzkosť z budúcnosti.
Vtedy tento môj dobrý priateľ strasie zo seba prach, otvorí svoje strany a opäť
udiví konverziami sv. Augustína, blahoslaveného Kolumbína i sv. Ignáca. K dobrým
sa správa dôverne a vždy je ochotná uvažovať, ide s nimi kedykoľvek a kamkoľvek.
Koľko duší už zachránili dobré knihy! Koľké duše zachránila dobrá kniha pred omylom,
koľké povzbudila k dobru! Kto daruje dobrú knihu, aj keby nemal iné zásluhy, iba
tú, že vzbudil záujem o Boha, už nadobudol pre ním neporovnateľnú zásluhu. Koľko
dobra ňou možno dosiahnuť! A iba Boh vie, koľko dobra urobí v meste, v knižnici,
medzi robotníkmi, v nemocnici – ako dar priateľstva. Istý náš spolubrat, ktorý v
Marseille chodieval do prístavu, často obdaroval nosičov, remeselníkov a námorníkov
práve dobrými knihami. Oni ich vždy prijali radostne a s vďakou, ba niekedy ich
zo zvedavosti hneď začali čítať. Uisťujem vás, moji drahí synovia, že takéto snahy
pritiahnu na vás a na vašich chlapcov osobitné Pánovo požehnanie. Milosť nášho Pána
Ježiša Krista nech je vždy s nami. Modlite sa za mňa.
S láskou v Ježišovi Kristovi
kňaz Ján Bosco
Námet pre dnešný deň: Nájdem si čas na čítanie dobrej knihy. Čo by som druhým mohol
a vedel ponúknuť pre rast ich viery?
7.deň (štvrtok) – list o prekonávaní ťažkostí
„Kto som ja, Pane, Bože, a čo je môj dom, že si ma priviedol až sem?“ (2Sam 7,1)
San Ignazio 21.júla 1862 (č.47)
Milovaní synovia,
viem, že túžite počuť správy o mne. Keďže som musel odísť z domu bez toho, aby som
sa s vami mohol rozlúčiť, cítim potrebu prihovoriť sa vám aspoň týmto listom. Robím
to s úprimnosťou otca, ktorý svojim drahým a milovaným synom hovorí všetko zo srdca.
Máme sa nad čím zasmiať, ale aj nad čím plakať. V predvečer 15. júla som cestoval
do San Ignazio kočom, aj keď som sa zdravotne necítil celkom dobre. Po Caselle som
sa tešil slnku, vďaka ktorému som sa zdarma „kúpal“ v pote, pretože som mal miesto
na streche koča. Od Caselle až po San Morizio bol mojím spoločníkom vietor – najprv
občerstvujúci, neskôr chladný, napokon búrkový, nakoniec prišli blesky, hrmenie
a dážď. Od San Morizio po Cirié ma sprevádzal dážď s krupobitím. A to ešte nič nebolo!
Od Cirié po Lanzo, čo je asi päť míľ, bola prietrž mračien s vytrvalým krupobitím,
fúkal nesmierne chladný vietor, ktorý takmer nedovoľoval dýchať. Kone len s veľkými
ťažkosťami ťahali koč dopredu. Ja som bol stále na streche. Ale sedeli tam aj ďalší
cestujúci. Nad sebou mali otvorené dva dáždniky, no tie chránili len tých, ktorí
ich držali v ruke. Ja som sedel uprostred a nemal som z toho žiaden osoh, a ak,
tak iba taký, že z oboch dáždnikov tieklo na moje plecia. Keď som prišiel do Lanza,
nebolo na mne suchej nitky a bol som celkom premrznutý. Moji drahí chlapci, keby
ste v tej chvíli boli videli don Bosca, ako zostupuje z koča celý premoknutý, tak
by sa vám zdalo, že sa podobá veľkým potkanom, ktoré často vídavate vychádzať z
kanála za dvorom. A keby tam bol don Francesia, istotne by mal pekný námet na zloženie
niekoľkých veršov o premoknutom don Boscovi. Do Lanza som mal doraziť o siedmej,
prišiel som však o trištvrte na deväť. Keďže sme nemohli pokračovať v ceste do San
Ignazio, pýtal som sa, či sa v budove kočiarne nenájde nejaká „diera“, kde by som
sa mohol prezliecť. Povedali mi, že iba v ich miestnosti. Nuž som ich požiadal,
aby mi kufor odniesli na faru, kam som sa pobral aj ja. Keď som tam prišiel, kufra
ešte nebolo. Pán farár bol však veľmi milý a veľkodušný: dal mi všetko, čo som potreboval
a keďže nemal reverendu na moju postavu, obliekol ma do akéhosi fraku, takže som
sa podobal pravému opátovi. Keď som už bol v suchom, posilnil som sa polievkou a
šiel som do postele, čo som skutočne potreboval. Cesta, únava, môj napuchnutý nos
a bolesť hlavy mi nedovolili pokojne spať, aj keď posteľ a izba boli dobré a aj
som bol dobre prikrytý. Ráno som vstal o siedmej. Len čo som našiel nejakého somárika,
vydal som sa na cestu do San Ignazio, kde som došiel po horskom stúpaní dlhom tri
míle. V stredu, vo štvrtok a v piatok som sa zdravotne cítil veľmi zle, našťastie
k večeru sa zdravotný stav môjho napuchnutého nosa zlepšil, a tak so si mohol trocha
odpočinúť. V sobotu som sa už cítil lepšie a Panna Mária mi pomohla, aby som bol
opäť ten istý don Bosco ako predtým, bez veľkých ťažkostí. Dúfam, že s Božou pomocou
budem v piatok ráno (25.júla) opäť s vami. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech
je s vami všetkými a nech vás svätá Panna navždy zachová pre seba! Amen.
Váš v Pánovi láskavý
kňaz Ján Bosco
Námet pre dnešný deň: Nemusíme vyhľadávať ťažkosti, stačí prijať tie, ktoré prichádzajú
a mnohokrát tiež vychádzajú z nášho verného zachovávania povinností v škole, doma,
v práci, v rodine, vo vzťahoch, v chorobe,... Mohol by som si dnes dať záležať urobiť
dobre veci, ktoré mám robiť a nenechať sa odradiť ťažkosťami, resp. prijať tie,
ktoré prídu a obetovať ich Bohu.
8.deň (piatok) – list o čistote srdca
„V istý večer vstal Dávid zo svojho lôžka a prechádzal sa na streche kráľovského
domu.“ (2Sam 11,5)
V Turíne 30.decembra 1864 (č.61)
Mojim drahým synom v Mirabelle!
Vaša dobrota a prejavy synovskej lásky, ktorými ste ma zahrnuli počas mojej návštevy,
listy a pozdravy, ktoré mi viacerí z vás poslali a ktoré si zachovám ako vďačnú
pamiatku, ma pobádajú, aby som sa k vám, čo najskôr vrátil. Doteraz som túto túžbu
svojho srdca nemohol naplniť, no čoskoro sa tak stane. Zatiaľ vám píšem list, ktorý
bude predzvesťou môjho príchodu. Môže však list vyjadriť to, čo by som vám chcel
povedať? V prvom rade vám ďakujem za všetky prejavy láskavosti a za dôveru, ktorú
ste mi v onen krásny deň, keď som prechádzal seminárom, prejavili. Tie zvolania
„živio“, podania rúk, srdečné úsmevy, rozhovory o duši, vzájomné povzbudenia k dobru
boli balzamom na moje srdce. Stačilo málo a bol by som dojatý až k slzám. Mysľou
som často pri vás a teším sa, že mnohí pristupujete k sv. prijímaniu. Chcem vám
povedať, že ste zreničkou môjho oka a že každý deň myslím na vás pri sv. omši. Prosím
Boha, aby vás zachoval v zdraví a vo svojej milosti, aby vám pomohol rásť v múdrosti,
na radosť vašich príbuzných a na potešenie don Bosca, ktorý vás tak veľmi miluje.
Čo vám má don Bosco povedať? Tri dôležité veci: jedno upozornenie, jednu radu a
ponúknuť jeden prostriedok.
Upozornenie: Drahí moji, vyhýbajte sa každému hriechu neskromnosti. Skutky, myšlienky,
pohľady, túžby, slová, reči, ktoré sa protivia šiestemu prikázaniu, nech sa medzi
vami, ako hovorí sv. Pavol, ani nespomenú.
Rada: Žiarlivo si strážte krásnu a vznešenú kráľovnú čností - svätú čnosť čistoty.
Prostriedok: Účinným prostriedkom, ktorým možno nepriateľa zraziť na zem, s istotou
nad ním zvíťaziť, a tak si túto čnosť zachovať, je časté sväté prijímanie.
Chcel by som vám toho povedať viac, ale do listu to nemôžem napísať. Don Ruovi odporúčam,
aby si pre vás pripravil aspoň tri príhovory alebo úvahy – o každom z vyššie uvedených
argumentov. Nakoniec vám chcem, moji drahí, napísať, že k vám cítim veľkú lásku
a že veľmi túžim stretnúť sa s vami, čo sa napokon čoskoro aj uskutoční. Chcem,
aby ste mi všetci darovali svoje srdce, aby som ho mohol ponúknuť pri sv. omši Ježišovi
v Eucharistii. Chcem vás navštíviť a vidieť vás; túžim sa s vami rozprávať o záležitostiach
vašej duše. Panna Mária nech si nás zachová všetkých vždy a stále pre seba. Milosť
nášho Pána Ježiša Krista nech je s vami všetkými. Amen.
V Ježišovi Kristovi láskavý priateľ
kňaz Ján Bosco
Námet pre dnešný deň: Dám si záležať ísť dnes na sv. prijímanie, kde si budem prosiť
o túto čnosť pre môj život, zároveň je to priestor pre sviatosť zmierenia, aby som
získal na sviatok don Bosca, čo najviac milostí.
9. deň (sobota) – záverečný list
„...lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov.“
(Lk 2,22-40)
V Turíne 3. januára 1876 (č.83)
Moji drahí priatelia direktori, učitelia, profesori a žiaci!
Dovoľte, aby som Vám to povedal, a nech sa nikto z Vás neurazí: všetci ste zlodeji.
Stojím si za tým a ešte to aj zopakujem: Vy ste ma pripravili o všetko. Keď som
bol v Lanze, očarili ste ma svojou dobrotou a láskavosťou, opantali ste môj rozum
svojou súcitnou láskou. Zostávalo už mi len toto úbohé srdce, z ktorého ste si tiež
ukradli všetku lásku. A teraz sa Váš list, podpísaný dvoma stovkami priateľských
a drahých rúk, napokon zmocnil aj celého môjho srdca, takže mi už nezostalo nič,
len živá túžba milovať Vás v Pánovi, usilovať sa o Vaše dobro a spásu duše každého
z Vás. Tento Váš veľkodušný prejav lásky ma pobáda, aby som Vás čo najskôr opäť
navštívil. Verím, že sa to čoskoro aj uskutoční. Prajem si, aby ste boli veselí,
aby sme ukázali svetu, že je možné byť veselými na tele i na duši bez toho, aby
sme urazili Pána. Zo srdca Vám teda ďakujem za všetko, čo ste pre mňa urobili. Nezabudnem
na Vás, budem na Vás denne pamätať pri svätej omši, prosiac Božiu dobrotu, aby Vám
doprial zdravie – aby ste mohli študovať, silu – aby ste mohli bojovať proti pokušeniam,
milosť – aby ste mohli žiť a zomrieť v Pánovom pokoji. Chcem Vám ešte niečo navrhnúť:
pätnásty deň tohto mesiaca je zasvätený svätému Mauríciovi. V ten deň budem sláviť
svätú omšu na Váš úmysel. Urobíte mi láskavosť a pristúpite k svätému prijímaniu,
aby som aj ja mohol ísť s Vami do neba? Nech Vás všetkých žehná Boh. Verte mi, že
som v Ježišovi Kristovi
váš láskavý priateľ
kňaz Ján Bosco
Námet pre dnešný deň: Napíšem svoj list don Boscovi, kde mu vyjadrím, čo prežívam,
po čom túžim, v čom ma oslovil tento deviatnik, na aký úmysel som sa modlil týchto
deväť dní, za čo mu ďakujem,... Ako prejav dôvery vo vypočutie môžem priniesť tento
list na slávnostnú omšu v nedeľu, kde sa zozbierané prinesú spoločne ako obetný
dar don Boscovi.
|